Pieseň Pútnikov – Služba

Čo je služba?

Služba je jedna zo „superschopností“, ktorej sa potrebujeme učiť. Ako by sme mohli zadefinovať službu? Karl Barth, jeden z najlepších teológov 20.storočia písal: „Služba je túžba, práca a konanie, v ktorom človek koná nie podľa svojich zámerov alebo plánov, ale s ohľadom na zámer niekoho iného a podľa potrieb, sklonov a smerov druhých ľudí.“

„Svoje oči dvíham k tebe, čo tróniš na nebesiach,“ (Ž. 123:1, SEB). Naša služba začína vtedy, keď sa pozeráme na Boha. On je nám príkladom služby. Našou povinnosťou (a zároveň privilégiom) je  pozerať sa na Boha v osobe Ježiša Krista, najväčšieho príkladu služby, keďže nikto nestelesnil Barthovu definíciu služby lepšie ako On. Ježiš, ktorý sa nedal obsluhovať, ale slúžil nám (Mt. 20:28, SEB). V Ježišovi nájdeme príklad hodný nasledovania: slúžil všetkým vo svojom okolí, každému podľa svojich potrieb (či už boli fyzické, ako napríklad v Mk. 6:30-44; duševné, ako vidíme v Jn. 4:1-42; alebo duchovné, ako Mk. 5:1-17).

Kto je služboník?

„Ako oči sluhov hľadia na ruku svojich pánov, ako oči slúžky na ruku svojej panej…“ (v. 2). V tomto verši vidíme krásny postoj a pohľad na službu. Nerieši sa tu „čo mám robiť?“ ako v nejakom legalistickom a farizejskom zmysle, ale ukazuje nám postoj „čo môžem pre teba urobiť?“ Najlepší sluha je taký, ktorý nečaká na rozkaz svojho Pána, ale koná ešte predtým, lebo pozná svojho Pána a Jeho vôľu.

Tento žalm nás pozýva k tomu, aby sme lepšie poznali svojho Pána, aby sme mu vedeli lepšie slúžiť. Ako ho môžeme lepšie spoznať? Ježiš je stelenie Boha, Jeho vôle a Slova (Jn. 1:14). Keď Ježiša vidíme, vidíme Boha a jeho srdce (Kol. 1:15). Ježišove slová, myšlienky a skutky dokonalo ukazujú Božie slová, myšlienky a skutky. Čím viac budeme poznávať Ježiša a jeho život na zemi, tým lepšie budeme poznávať Božiu vôľu a s ňou aj to, čo máme robiť. V Jeho milujúcich slovách nájdeme prikázania lásky a rešpektu voči ostatným, ktoré sa vyjadrujú v skutkoch lásky a prijatia voči blížnym (aj keď s nimi môžeme nesúhlasiť). Toto vidíme tiež u apoštola Pavla, ktorý hovorí: „Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni (alebo nepriatelia Boha)“ (Rim. 5:8). Kristus nám svojou ochotou takto slúžiť až do smrti, hoci sme boli jeho nepriatelia, ukazuje cestu služby voči všetkým, aj voči našim nepriateľom.

Služboník aj napriek ťažkostiam

Pozor! Táto cesta nebude nikdy ľahká a žalm tieto ťažkosti uznáva: „Zmiluj sa nad nami, Hospodin… lebo sme presýtení opovrhovaním. Naša duša je presýtená posmechom sebaistých, pohŕdaním pyšných.“ (v. 3-4). Sebaistí a pyšní ľudia sa nepozerajú na Boha ale na seba. V sebe samom nájdu „boha“, ktorý neslúži ale ktorému má byť slúžené. Títo ľudia sa vysmievajú tým, ktorí svoj život dávajú za druhých, ako sa vysmiali napríklad Ježišovi, keď sa dával za nás (Mt. 27:27-31 a 27:39-44). Ak chceme slúžiť ako Ježiš, musíme byť pripravení nielen na službu cestou obeti, v ktorej sa dávame a robíme pre druhých, aj keď sú to možno naši nepriatelia, ale aj voči posmechu možno práve tých, ktorým pomáhame a slúžime. Nie sme iní ako tí vojaci a kňazi, ktorí vysmiali Ježiša. Ježiš slúžil nám a my sme sa mu vysmiali a napľuli do tváre ešte predtým, ako sme spoznali Jeho lásku voči nám. Slúžil svojim nepriateľom a tí sa mu vysmiali a to sa rovnako môže stať aj nám.

Ako vedúci sme povolaní k službe a to tak, že budeme dávať a slúžiť všetkým, hoci aj našim nepriateľom a aj za tú cenu, že by sa nám za to posmievali. Je to obrovská výzva, ale máme pred sebou obraz „Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery. Miesto radosti, ktorá sa mu ponúkala, pretrpel muky na kríži, pohrdol potupou a teraz sedí po pravici Božieho trónu.“ (Heb. 12:2, SEB). On nám ukáže cestu, pretože On sám je Cestou, Pravdou a Životom!

Ostatné články tejto série si môžete prečítať TU.