Ako (ne)rozumieť Biblii #7: √(-π) = Ježiš alebo Biblia nekončí v Genezis 4

„Ježiš je odpoveď. Ježiš je riešenie,“ hovorieva sa niekedy. Niekedy je to veľmi presné. Niekedy to znie ako klišé. Niekedy ani poriadne nerozumieme, čo to znamená.

Ak totiž vieme, že niečo je riešenie problému, ale poriadne nepoznáme problém samotný, tak vlastne nevieme, čo v skutočnosti to riešenie rieši. Teda správne nechápeme, kto je Ježiš, prečo prišiel, čo urobil, čo od neho máme čakať. A tak sa môže stať, že budeme kázať deformovanú karikatúru Ježiša. Napríklad:

  • Ak si budeme myslieť, že našim hlavným problémom je zlý sociálny systém, tak náš karikovaný Ježiš nám prišiel dať dobrú sociálnu politiku a kresťanstvo je hlavne o spoločenskom blahu. 
  • Ak si budeme myslieť, že našim hlavným problémom je nedostatok seba-prijatia, tak náš karikovaný terapeutický Ježiš prišiel vyriešiť naše komplexy menejcennosti a kresťanstvo je hlavne o seba-prijatí.
  • Ak si budeme myslieť, že našim hlavným problémom sú tí zlí ľudia okolo nás, tak Ježiš prišiel zničiť našich nepriateľov a kresťanstvo je hlavne o fyzickej bezpečnosti.   

Mohli by sme pokračovať. Je tu však ďalšia komplikácia, ktorá pri Ježišovi ako riešení nastáva a ktorá s tou prvou veľmi súvisí. Ak budeme vychádzať z nesprávne pochopeného predpokladu „Ježiš je riešenie“, tak môžeme ilúziu Ježiša vidieť v Biblii tam, kde vôbec nie je alebo spôsobom, ako tam vôbec nie je. Budeme nachádzať paralely s Ježišom všade. Môže to vyzerať takto: 

  • Tak ako bol Jozef nevinne hodený do žalára vládcom tohto sveta a potom ho Boh odtiaľ zachránil, tak aj Ježiš bol vrhnutý do hrobu vládcom tohto sveta, nevinný, a Boh ho zachránil a s ním aj všetkých, čo v neho veria.
  • Tak ako Jonáš išiel kázať do Ninive svojim nepriateľom, poslaný Bohom, tak aj Ježiš prišiel do Ninive-sveta kázať svojim nepriateľom, poslaný Bohom.
  • Tak ako Jób nevinne trpel, tak nevinne trpel aj Ježiš. 

Často je na vine spôsob, ako rozumieme niektorým biblickým textom:

  • Lukáš 24:27: „A počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov, vykladal im [vzkriesený Ježiš učeníkom], čo sa naňho vzťahovalo vo všetkých Písmach.“
  • Lukáš 24:44: „Musí sa vyplniť všetko, čo je o mne [Ježišovi] napísané v Mojžišovom zákone, Prorokoch a Žalmoch.“
  • Ján 5:39: „Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne [Ježišovi]“

Tu sa dostávame k jadru našej dnešnej témy: vzťah Ježiša, Starej a Novej zmluvy.

Je nepopierateľné, že Stará zmluva (o ktorej je v spomínaných textoch reč) svedčí o Ježišovi. Často však nie spôsobom, ako si myslíme. Vyššie uvedené texty vôbec nehovoria, že každý jeden oddiel v Starej zmluve (či celej Biblii), každá udalosť, každá postava, každý motív a každá téma priamo ukazuje na Ježiša. Ako skonštatoval jeden môj múdry priateľ: „Nemôžeme povedať, že Ježiš je pravý a lepší [ľubovoľné podstatné meno zo SZ].”

Napríklad v príbehu o potope by sa dalo Ježiša „vidieť“ takto: Ako sa ľudia zachránili v arche, tak bude pred trestom zachránený každý, ktorý „je v Ježišovi“ a archa je vlastne obrazom Ježiša a ľudia v nej obrazom cirkvi. Lenže Genezis  ani zvyšok Biblie nám ani len nenaznačujú, že archa by mala znamenať Mesiáša. 

Hľadaním Ježiša tam a tak, ako v Biblii nie je, nám môže ujsť pointa príbehu a tak vlastne nenadobudneme predstavu o probléme ani o Ježišovom riešení. Potom nerobíme to, o čo nám vlastne ide: vidieť Ježiša a evanjelium v celej plnosti, ako ich predstavuje Biblia ako skutočné riešenie skutočných problémov.  

Pre správne vnímanie vzťahu Ježiša, SZ a NZ si potrebujeme uvedomiť dve zásadné veci: 

  • (1) Ježišom príbeh Biblie v SZ nezačína, 
  • (2) ale Ježiš a NZ prichádzajú ako naplnenie SZ.

Ježiš neprišiel v Genezis 4, lebo celá Stará zmluva nás má pripraviť na Ježišov príchod.  

Príbeh o potope v kontexte knihy Genezis i celej Biblie ukazuje, aký vážny je ľudský hriech: aký veľký Boží hnev privoláva a aké extrémne musí byť riešenie, keď ho nevyriešilo ani vyhubenie takmer celej svetovej populácie. V kontexte Genezis nám ukazuje, aký je Boh milostivý, keď niekoľkých ľudí zachránil a keď si potom vyvolil Abraháma a jeho rod, aby ho požehnal, napriek takémuto veľkému problému. 

Teda Matúš, Marek, Lukáš, Ján, Peter, Pavol a ďalší prichádzajú až po SZ a ukazujú nám Ježiša ako pravé riešenie problémov a splnenie sľubov, ktoré SZ nastoľuje. Ježiš prichádza ako odpoveď a nie ako novinka, ktorá prepisuje význam SZ. Stará zmluva je podkladom a predpokladom pre Novú, nie naopak.

Napríklad postavy, ktoré mali v príbehu inú funkciu, nezačnú byť predobrazmi a paralelami k Ježišovi, ak nimi predtým neboli, len preto, že už máme Novú zmluvu. 

Napríklad Jóba by sme vo svetle Novej zmluvy nemali zrazu vnímať ako postavu, ktorá nás učí o tom, že Mesiáš bude nevinne trpieť, len pre tému utrpenia nevinného, ktoré majú Jób a Ježiš spoločnú. Kniha Jób hovorí, že potrebujeme od Boha nejaké riešenie utrpenia spravodlivého. (To nám hovorí aj bez poznania NZ.) V kontexte celého príbehu Biblie (keď už máme NZ) potom na Ježiša ukazuje ako na toho, ktorý prináša riešenie: nové stvorenie, kde spravodliví budú navždy zbavení utrpenia.

Alebo na základe príbehu o potope môžeme Ježiša kázať takto: Pozrite, Božie vyvolenie speje k záveru, lebo práve cez Ježiša sa plnia Božie sľuby Abrahámovi.  Aký je Ježiš úžasný, že rieši problém hriechu tak vážny, že si s ním neporadila ani globálna katastrofa.   

Predstavte si Bibliu ako takú hračku pre malé deti – dosku s otvorom, do ktorého musí zapasovať správny tvar. SZ je tá doska, otvor je očakávané splnenie Božích sľubov a riešenie problémov prostredníctvom Mesiáša a Ježiš z Nazareta resp. NZ je ten tvar, ktorý tam pasuje. 

Tvar samotný je síce pekný, ale bez otvoru a celej dosky jeho skutočný význam dobre nechápeme. A naopak, len doska s otvorom a to, čo ukazuje, sa nezmení, keď do toho otvoru zapadne správny tvar. Len sa to ukáže v celistvosti. 

Tieto teologické a do veľkej miery abstraktné úvahy majú pre naše porozumenie Biblii, evanjeliu a Ježišovi veľmi praktické dopady:

  • Venujme sa SZ. Bez nej Ježiš, evanjelium a veľký príbeh Biblie budeme chápať veľmi ochudobnene.
  • Robme to však poriadne. Nerobme skratky a neskáčme hneď k Ježišovi a jeho krížu od každého oddielu, témy, postavy, motívu či udalosti, ale spoznávajme najprv veľký obraz a až potom ho spájajme s Ježišom. Nečítajme SZ len ako odrazový mostík pre NZ texty a myšlienky.
  • Klaďme si pri štúdiu SZ tie správne otázky:
    • Aké problémy táto kniha nastoľuje?  
    • Čoho sa tieto problémy a riešenia primárne týkajú? Hriechu alebo jeho dôsledkov? 
    • Čo nás táto kniha učí o nesprávnych riešeniach? 
    • Čo nás táto kniha učí o správnom riešení?
    • Na aký atribút problému a riešenia sa kniha sústreďuje? (čas, miesto, spôsob, osoby…) 
    • Ako nám táto kniha ukazuje, že potrebujeme Ježiša?
    • Ako je Ježiš tým správnym riešením? V čom je lepší ako nesprávne riešenia? 
  • Pri štúdiu NZ ju vnímajme ako naplnenie SZ a pýtajme sa, aké problémy Ježiš rieši, aké sľuby sa napĺňajú a ako. Preto ale potrebujeme poznať SZ. 
  • Pri evanjelizácii Ježišom nezačínajme, ale končime. Je nevyhnutné sa k nemu dostať, ale ľudia, ktorým ho zvestujeme, potrebujú najprv vidieť problémy, ktoré rieši, a to, prečo ich rieši on a len on. Tak ho viac uvidia, ako sa sám zjavuje. 

Aby som sa vyhol nedorozumeniam, týmto článkom NECHCEM povedať a ani nie som presvedčený, že Ježiš je akosi menej dôležitý. Práve naopak. Spoznávajme Ježiša v jeho PLNEJ sláve, ako sa sám zjavuje. Ak som spochybnil niektoré vaše zaužívané predstavy vyrušil vás tým, rád budem o tom ďalej diskutovať. Môžete zanechať komentár alebo sa mi ozvať priamo – kontakt na mňa má redakcia.  

Zůstaň v kontaktu

Přihlas se k odběru našeho info listu a budeme ti posílat nejen informace o novém obsahu na našem webu, ale i zajímavé materiály, které na našem webu nenajdeš.

Tvůj email zůstane u nás, nikomu ho nebudeme dávat.

Related Posts

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.