Identity Cirkvi #1: Rodina

Identity Cirkvi: Rodina

Pred nejakým časom sme spravili sériu článkov na tému rytmy komunity. Rytmy, ktoré nám pomôžu komunitu budovať a tvoriť, ktoré robia zo skupiny ,,domov”.

Preto, aby naše skupiny mali zdravé rytmy a pocit domova, nestačí len veci robiť, ale niekým byť. Totiž, komunitu netvoria rytmy ale ľudia s nejakou identitou. Preto v tejto ďalšej sérii chceme hovoriť o identitách, ktoré ako misijná cirkev máme, a ktoré nám pomôžu lepšie uchopiť našu úlohu v Jeho misii, lebo najdôležitejšie nie je čo robíš, ale kým si.

Sme rodina

Prvou identitou našich komunít by mala byť rodina. ,,Sme Božie deti, ktoré žijú spoločne a starajú sa o seba ako rodina.” (Život misijní skupiny, s. 35). Rodina je v biblickom porozumení kľúčové slovo. Boh pracuje skrze rodiny, ktorým dáva povolanie slúžiť ďalším (ako pri zmluve s Abrahámom). Toto je krásnym obrazom pre naše vzájomné vzťahy. V našej post-modernej a individualistickej spoločnosti sa už začína strácať táto metafora, ale až donedávna bola rodina všetko, čo človek mal. Keď čokoľvek potrebuješ, oni ti kryju chrbát a  pomáhajú ti. V tvojich prvých rokoch života sa o teba starajú tvoji rodičia, kým potom, v ich posledných rokoch života mladší zabezpečujú, aby nič nechýbalo rodičom. Nie je to dávno (a stále sa to deje, aj keď menej), keď starí rodičia, rodičia a deti žili pod jednou strechou. Myšlienka súkromia až tak neexistovala, ale rodina (doslova) žila spoločne.

Toto je obraz, ktorý by ľudia mali v hlave v prvom storočí, keď Ježiš povedal že tí, čo plnia Božiu vôľu sú jeho rodinou (Mt 12:50). On vyslovene chodil po Izraeli so svojimi učeníkmi a zdieľali celý život, vzdali sa súkromia a žili ako rodina.

Rodina, ktorá sa stara o seba a druhých

Samozrejme, týmto nechcem hovoriť, že sa máme všetci spoločne presťahovať a žiť spolu. Žijeme v inej dobe a nebolo by to už rozumné a, pravdepodobne, ani prospešné. Ale sila tejto metafory z môjho pohľadu ostáva. Ak sme Božími deťmi, ak sme tými, ktorí chcú plniť Božiu vôľu ,,ako v nebi, tak i na zemi” (Mt 6:10), tak sa potrebujeme navzájom jedni o druhých starať po fyzickej, mentálnej a duchovnej stránke života. Lebo sme boli povolaní ako Božia rodina, aby sme boli požehnaním pre všetky národy. A toto povolanie začína u našich susedov, kolegov alebo spolužiakov.


Na túto sériu článkov vychádzame z knihy „Život Misijní Skupiny„ zo série Porterbrook, ktorú v Českom jazyku vydal zbor Maják Vsetín.

Ak chceš si prečítať ďalšie články tejto série, klikni TU.

Zůstaň v kontaktu

Přihlas se k odběru našeho info listu a budeme ti posílat nejen informace o novém obsahu na našem webu, ale i zajímavé materiály, které na našem webu nenajdeš.

Tvůj email zůstane u nás, nikomu ho nebudeme dávat.

Související příspěvky

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *