Rytmy komunity #6: Príbeh

Rytmy komunity #6: Príbeh

Posledný z rytmov misijných skupín je príbeh. Možno sa to zdá trochu zvláštne, predsa to nie je nejaká aktivita, sloveso, ale podstatné meno. Ale príbeh má takú silu, že sa oplatí sa ním zaoberať a mať z neho rytmus, ktorý vedie naše životy.

Každý z nás nielen žije, ale aj rozpráva druhým nejaký príbeh. Prezentujeme svoje životy na verejnosti a ukazujeme, ako to vyzerá byť „mnou“ na tomto svete (aj keď sú niekedy tie obrazy skreslené a snažíme sa skôr vytvoriť akýsi imidž). Vysielanie našich príbehov je v dnešnej dobe základom k tomu, čo znamená byť „sociálnym tvorom“ a technológia nám k tomu napomáha (Facebook a Instagram už dlhšie vyslovene ponúkajú funkciu „Tvoj príbeh“ vo forme fotiek či krátkych videí).

Príbeh je tiež najlepším spôsobom, ktorým odovzdávame posolstvo ďalej. Ako učíme malé deti hodnoty alebo to ako sa správať voči iným ľuďom? Máme príbehy, rozprávky a bájky cez ktoré ich učíme o živote v spoločnosti. A rovnako to môžeme vidieť v duchovnom živote, kde zákony, listy alebo iné priame spôsoby odovzdania informácie tvoria len 24% Biblie, kým poézia tvorí 33% Písma a 44% Biblie je vo forme rozprávania. Boh sa nám rozhodol dať skoro polovicu Biblie vo forme príbehu a rozprávania. Zdá sa, že náš Stvoriteľ vedel, že príbeh je spôsob, ktorým sa najlepšie učíme nové veci!

Preto celá otázka nestojí na tom, či budeme nejaký príbeh rozprávať, ale aký príbeh budeme rozprávať. Ako by malo rozprávanie o živote vyzerať v našich komunitách?

Tvoj príbeh

Z môjho pohľadu, príbeh ľudí v skupine by mal byť kľúčovým bodom spoločného života skupiny. Ak nezdieľame svoje životy, nevieme čo sa v našich životoch deje a jednoducho povedané, ako sa máme, nebudeme môcť viesť zmysluplné konverzácie. V kresťanských kruhoch niekedy robíme jednu veľkú chybu, keď preduchovňujeme náš spoločný čas. Všetko je o tom, aby sme si čítali Bibliu, aby sme spievali piesne chvály a modlili sa spolu.

Samozrejme nehovorím, že Písmo, chvály a modlitba nie sú dôležité. Ale Ježiš založil Cirkev, ktorá bola komunitná a keď si ľudia navzájom hovorili „brat“ alebo „sestra“ nebolo to len v zmysle toho, že Boh je Otec nás všetkých, ale aj v tom zmysle že ich vzťahy boli tak blízke ako brat voči svojmu bratovi. Čítanie Písma, chvály a modlitby by sa mali diať v kontexte, kde ten, kto sedí vedľa mňa je mi tak blízky a tak poznám jeho príbeh, že ho viem nazvať bratom.

Potrebujeme sa učiť načúvať druhým, a s tým súvisí aj načúvanie ich príbehu.

Príbeh celého sveta

Našim príbehom to začína, lebo ak nepoznáme ľudí okolo nás a nepočúvame ich príbehy, nebudeme môcť reálne priniesť evanjelium do ich života. Ale tam to nekončí. My potrebujeme nielen rozprávať, ale aj žiť iný a lepší príbeh. Potrebujeme priniesť Božiu realitu do našich realít, do našich dobrých a zlých skúseností. Každý náš príbeh musí byť podriadený Božiemu príbehu. Len vtedy keď poznáme Boží pohľad na naše udalosti, vieme priniesť prakticky evanjelium do každej situácie. Keď počúvame príbehy druhých ľudí, budeme vedieť, kedy nás evanjelium vyzýva k radosti, vďakyvzdaniu, oslave a žehnaniu alebo naopak k pokániu a novému životu.


Na túto sériu článkov vychádzame z knihy „Život Misijní Skupiny„ zo série Porterbrook, ktorú v Českom jazyku vydal zbor Maják Vsetín.

Ostatné články môžeš čítať tu:

  1. Rytmy komunity #1: Jedlo
  2. Rytmy komunity #2: Oddych
  3. Rytmy komunity #3: Žehnanie
  4. Rytmy komunity #4: Oslava
  5. Rytmy komunity #5: Načúvať

Zůstaň v kontaktu

Přihlas se k odběru našeho info listu a budeme ti posílat nejen informace o novém obsahu na našem webu, ale i zajímavé materiály, které na našem webu nenajdeš.

Tvůj email zůstane u nás, nikomu ho nebudeme dávat.

Související příspěvky

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *