Pocity viny

Dospievajúci majú sklon veriť, že sú zodpovední za udalosti okolo seba. Keď k tomuto akútnemu a často nepodloženému pocitu previnilosti pridáme oprávnený pocit viny plynúci z nesprávnych činov, ktorých sa dopúšťajú, potom výsledkom môže byť silná duchovná a emocionálna zmes.

Veriaci majú často väčší problém vysporiadať sa s vinou ako neveriaci, zvlášť pokiaľ svoju teológiu a prax ponímajú skôr zákonnicky.  Môžeme identifikovať tri druhy viny:

Občianska alebo právna vina – porušenie ľudského zákona (je skôr stav ako emócia)

Teologická vina – porušenie Božích noriem alebo Božieho zákona (je to fakt, že sme hriešni)

Psychická vina – bolestivý emocionálny prežitok toho, že trestáme samých seba

Príčiny pocitov viny:

• Naučené vzorce správania a nerealistické očakávania (veľmi prísni rodičia, okolie v cirkvi)
• Pocit menejcennosti a spoločenské tlaky
• Nadprirodzené vplyvy (dôsledok hriechu – pocit viny môže byť oprávnený, ale môže vyplývať i z nesprávnych predstáv, v každom prípade môžu byť tieto pocity ničivé)

Následky pocitu viny:

• Odsúdenie – mladý človek podvedome trestá sám seba, čo so sebou môže niesť rôzne psychické problémy až hlboké depresie
• Vzbura – vzbura proti rodine alebo inštitúciám, ktoré vinu pripomínajú
• Popretie a racionalizácia (odmietanie viny, hádzanie viny na druhých)
• Priznanie – pokiaľ nasleduje úprimné pokánie, je to najlepší spôsob, ako naložiť s vinou (niekedy sa deti priznávajú len preto, že boli pristihnuté)

Biblický pohľad na vinu

Človek je v biblickom zmysle vinný, keď poruší zákon. V Biblii nie je prakticky rozdiel medzi vinou a hriechom. Biblia nehovorí o pocitoch viny. Pavel v 2. Korintským 7, 8-10 hovorí o „zármutku po spôsobu sveta“ a „zármutku podľa Božej vôle.“ Zármutok po spôsobu sveta neprináša nič pozitívneho, zatiaľ čo ten podľa Božej vôle je užitočný. Vedie k pokániu. Psychická vina sa sústredí z väčšej časti na nás a naše zlyhanie. Konštruktívny zármutok na ľudí, ktorým sme ublížili.

Reakcia na problém viny

Mladý človek môže potrebovať byť konfrontovaný so svojou vinou a vysporiadať sa s ňou s pomocou vedúceho mládeže, rodiča alebo poradcu. Dospelý, ktorému na dospievajúcom záleží a nie je jeho rodičom, by mal jeho rodičov o veci čo najskôr informovať a usilovať o to, aby sa do procesu riešenia zapojili. 

• Načúvanie (povzbuďte ho, aby hovoril o tom, čo ho trápi)
• Vcítenie (zamyslite sa nad vlastnou skúsenosťou, aby ste ho dokázali pochopiť, svoju empatiu vyjadrite)
• Uistenie a povzbudenie (neodsudzujte, naopak dajte najavo bezpodmienečné prijatie)
• Nasmerovanie (veďte ho pasážami Biblie, aby vedel, čo od neho Boh skutočne očakáva, poukážte na Kristovu milosť, aby si uvedomil, či sú jeho pocity viny oprávnené alebo nie. Pokiaľ áno, veďte ho k úprimnému pokániu a prijatiu odpustenia.)
• Pocit viny je nutné rýchlo identifikovať 
• Pocity viny je potrebné okamžite riešiť (modlitbou, čítaním Písma…)
• Je potrebné zabrániť ďalšiemu útoku a byť na neho pripravení 
• Zapojenie (mladý človek sám musí urobiť dôležité rozhodnutia a stanoviť si rozumné ciele)
• Odborná starostlivosť (pokiaľ sa začne chovať násilne alebo uvažovať o samovražde, mal by vedúci mládeže ihneď informovať jeho rodičov a spoločne zvážiť či nepožiadajú o konzultáciu profesionálneho kresťanského psychológa.)

Viac detailov ku každému bodu nájdete v knihe Poradenství dospívajícím   

Photo od Nik Shuliahin na Unsplash

Článok bol so súhlasom 4D Ministries spracovaný na základe knihy Josha Mcdowella a Boba Hostetlera, Poradenství dospívajícím.