Pomoc! Mám JOMO! (joy of missing out)

Kamarát mi preposlal memečko – “Toto určite máš, Maruška!”

Kamarát je rodený leader, extrovert, človek plný energie a elánu, nadšený pre život a pre ľudí, ktorý nevie pochopiť, prečo by som nechcela prísť na jeho “štefanskú párty”, kde je “len” 50 ľudí, hrá výborný playlist, do ktorého ľudia skáču. Kamarátova predstava prejavu priateľstva. Pre mňa, peklo.

Znamená to, že som zlý vodca? Že som zlý človek? Že som zlý kresťan? Niektoré nastavenia cirkvi a fungovania kresťanov ma nútia nad tým takto premýšľať. Naša kultúra (a ja jej rozumiem, lebo je to časovo najekonomickejšia) je založená na častom spoločnom stretávaní, kde sú obyčajne desiatky ľudí a človek je odkázaný na small talk (krátky rozhovor typu: ako sa máš? Čo máš nové?), na ktorom nie je nič zlé, ale je to nočná mora introvertov. Absolvovať 6 takýchto rozhovorov za sebou je pre mňa také vyčerpávajúce, že by to extrovertovi ani nezišlo na um.

A pritom ja mám ľudí úprimne rada. Rada im slúžim, aj som s nimi rada. Avšak v malej skupinke, s jednotlivcom, v rozhovore, ktorý niekam vedie a trvá dosť dlho, aby sme sa dostali k podstate. V cirkvi, ktorá je však dizajnovaná trochu inak to môže vyznieť, ako vyhýbanie sa ľuďom, priam mizantropicky. Nie je tomu tak.

Pre nejakým časom som čítala knihu od Courtney Ellis o čistení a vytrieďovaní – vzala teóriu Marie Condo na novú úroveň a hovorí o tom, aké je prospešné pre naše rodiny, vzťah s Kristom aj našu dušu, keď sa naučíme nielen si upratať a pretriediť šatník, ale aj sociálne siete a verte či neverte, aj rozvrh týždňa a mesiaca. Nemusíme na všetko povedať áno, nemusíme byť všade, mať kalendár prepchatý udalosťami, lebo to vyzerá sväto v dnešnej dobe.

Teraz vôbec nehovorím o záhaľke a nezodpovednosti, ale o tom, že sme sa akoby časom nastavili tak, že bez nás sa prestane krútiť zemeguľa – musíme byť oboch bohoslužbách v nedeľu, na každom modlitebnom stretnutí, nemôžeme chýbať na posedení pri pizzi, skupinkovej prechádzke v parku, spoločenských hrách u kamarátov, nácviku spevokolu na svadbu, na ktorej aj tak nebudeme.

Je obrovská sloboda v odvahe povedať nie, keď je toho veľa, keď potrebujeme dospať, keď reagujeme podráždene kvôli nedostatku času v samote s Ním.

Ak ťa k tomu Duch vedie, povedz nie a potom si pozri fotky na Facebooku a cíť JOMO – radosť z vynechania – žehnaj a teš sa, že sa zem bez teba neprestane krútiť.

FOMO – fear of missing out – pojem týkajúci sa dnešnej generácie Y a Z, ktorý popisuje ničivý pocit, že človek niečo zmeškal, bol vynechaný, niečo sa dialo bez neho.

JOMO – joy of missing out – začal ako nadsázka, popisujúc opačný jav toho, že v preplnenosti kalendárov je radosť niečo vynechať.