Očakávaj veľké veci

Môj život sa skladá z rôznych etáp. Sú obdobia, ktoré sú náročné a plné ťažkých rozhodnutí, sú chvíle, ktoré sú smutné, ďalšie sú zasa plné úspechov a radosti. No, a potom sú tu samozrejme medziobdobia obyčajných dní. Tých je najviac. Hodinu strieda ďalšia hodina, pondelok strieda utorok. V tomto období sú moje dni jasné. Ráno vstať na krik dieťaťa, obliecť jeho, obliecť seba, medzitým mu uvariť raňajky, reagovať na kvantum jednoslovných viet typu: „Tati. Auto. Haja. Kaka (pozn. matky: kaša). Vidím. Ideme.“ Naraňajkovať sa dokiaľ môj syn nepríde s novou potrebou. Potom sa ideme hrať. A tak to ide ďalej celý deň. Je pre mňa veľmi jednoduché v týchto dňoch skĺznuť do obyčajnosti, unudenosti.

Veľakrát tak vyzerá aj naša služba. Prichádzajú za nami „naše deti“ s potrebami. Niektoré požiadavky sú absurdné, iné otravné, niektoré sa opakujú donekonečna. Výsledky našej práce často nevidieť, ale prídu aj chvíle kedy sme pyšný na tých, ktorí sa niečo nové o Pánu Bohu naučili, na tých, ktorí sa posunuli dopredu.

V obyčajných dňoch vie náš pohľad skĺznuť z Krista na iné veci. Nevidíme cieľ ku ktorému sme boli povolaní a len tak žijeme. V takom čase si rada pripomínam starozmluvný príbeh o Eliášovi a Elízeovi. Stalo sa v ňom toto: Eliáš už vedel, že ho Pán Boh chce povolať k sebe, a preto chcel odísť od Elízea. Ten ho však nasledoval všade aj keď ho Eliáš odhováral. 

Keď prechádzali, Eliáš povedal Elízeovi: Žiadaj si, čo ti mám urobiť skôr, ako budem vzatý od teba.Elízeus odpovedal: Nech spočinie na mne, prosím, dvojnásobok tvojho ducha.On povedal: Ťažkú vec si žiadaš, ale ak ma budeš vidieť, ako budem vzatý od teba, stane sa ti tak, ak nie, nestane sa.

2. Kráľov 2:9-10

„Nech spočinie na mne, prosím, dvojnásobok tvojho ducha.“ Tento výrok mi rezonuje v hlave. Mám ja taký postoj v obyčajných dňoch? Nemám. Ako často viem zabudnúť na všetko to požehnanie, ktoré má Pán Boh pre mňa pripravené. Len si tak žijem zo dňa na deň a zabúdam na duchovnú realitu. Môj duch podriemkava. A vtedy si pripomeniem, že moje očakávania majú byť vysoké.

Z tohto príbehu je ale jasné, že ak máme vysoké duchovné očakávania, bude to ťažké. O dobré veci treba usilovať. Eliáš to Elízeovi povedal priamo: „Ťažkú vec si žiadaš.“ Duchovný rast nás bude stáť veľa. Veľa času, námahy, sebazapierania a ďalších vecí. Keď si otvoríte príbehy o Elízeovi, ktoré nasledovali potom, čo bol Eliáš vzatý do neba, sú to príbehy plné Božej moci, ale aj ťažkých chvíľ. Áno, keď sa usilujeme o duchovný rast čakajú nás veľké výzvy, ale výsledok budem ja, viac sa podobajúca na Krista. A to je cieľ, ktorý chcem mať pred očami. Každý deň. Aj v ten dnešný, obyčajný deň.