Nahí vedúci #4 – Nepohodlnosť

Zo všetkých vlastnosti vedúceho, o ktorých som doteraz písal, možno za túto budete najviac kritizovaní. Viem, že ja som bol za to obvinený. A sám som svojich vedúcich za to odsudzoval. Je to nepohodlnosť.

Nepohodlnosť pre druhých

Doteraz boli všetky vlastnosti zamerané na to, kto a aký si ty ako vedúci. Máme byť zraniteľní. Máme byť úprimní. No táto vlastnosť sa netýka toho aký máš byť ty, ale aké prostredie tvoríš.

Potrebuješ tvoriť okolo seba prostredie, v ktorom ľudia sa budú cítiť nepohodlní.

Počkaj… čo?

Áno, možno to znie úplne zvrátené. Dovoľ mi vysvetliť. Nehovorím o tom, že máš mať zlé sedenie, nepríjemný pach v miestnosti, nudne rečniť alebo falošne spievať. Nehovorím o takej nepohodlnosti (hoci tieto veci určite vytvoria veľmi nepohodlné prostredie).

Hovorím o trochu inom spôsobe nepohodlnosti. Hovorím o nepohodlnosti, ktorá prichádza kvôli novým výzvam. Hovorím o nepohodlí, ktoré nás núti zamyslieť sa a hľadať nové riešenia.

Metamorfóza

V prírode vidíme úžasné príklady. Larva, ktorá sa ma premeniť na motýlika musí prejsť procesom metamorfózy. Musí zanechať to, čo pozná, čo je pohodlné, preto, aby mohla rásť a dosiahnuť plnosť toho, pre čo bola stvorená.

Alebo príklad homára. Homár má veľmi tvrdý pancier, ktorý ho chráni pred vonkajšími hrozbami. Ale ten pancier je zároveň limit, do ktorého dokáže rasť. Preto pravidelne musí zničiť svoj pancier o nejakú skalu preto, aby mu mohlo vyrasť nový, väčší a silnejší pancier. Je to bolestivý proces, pravdepodobne veľmi nepohodlný, ale vďaka tomu môže byť zdravo rasť.

Nepohodlnosť a kreativita

Napokon si myslím, že nepohodlnosť je najlepšie miesto pre kreativitu. Práve vtedy, keď sme vystavení do nejakej nepohodlnej situácie, kde nevieme ako vyriešiť problém, lebo nikdy sme sa s tým nestretli, máme možnosť vymyslieť riešenia, ktoré sme predtým nevyužili. Až vtedy, keď čelíme problému, ktorému sme predtým nečelili, máme šancu priniesť riešenie, ktoré sme predtým nevedeli.

Samozrejme, skúsenosť je veľký plus. Keď môžeme aplikovať staré poznatky na nejaký nový problém to je len pozitívne. Ale niekedy potrebujeme vyjsť z našej komfortnej zóny, aby sme mohli vidieť problémy a situácie v našom živote či službe v úplne novom svetle.

Nepohodlnosť v praxi

Čo s tým robiť ďalej? Ako vytvoriť prostredie, ktoré má tú správnu mieru nepohodlnosti?

Nemám na to jednoznačnú odpoveď. Vedenie ľudí nie je exaktná veda a si žiada veľkú múdrosť. To, čo raz funguje už druhý krát nemusí vyjsť. No toto je niekoľko vecí, ktoré môžu pomôcť:

Deleguj: nemaj všetky vyučovania alebo vedenie chvál. Deleguj zodpovednosti aj na ľudí, ktorí „ešte nie sú pripravení“ (kedy bude niekto naozaj dostatočne pripravený? Ak si niekto myslí, že je absolútne pripravený na službu, pravdepodobne ten nie je. Pravdepodobne ide tam o budovanie vlastného ega).

Disclaimer: to neznamená že dáš vedenie chvál človeku, ktorý nevie ani hrať na nástroje ani spievať. Znamená to, že možno to dáš človeku, ktorý vie spievať ale sa hanbí pred ľuďmi alebo si myslí, že nevie 😉 

Rozširuj: často máme pri tvorbe tímu príliš tvrdé a ťažké kritéria na to, kto do tímu môže prísť a kto už nie. Niekedy však je dobre rozšíriť tím aj o tých, ktorí „ešte nie sú na to pripravení“ (vidíte opakujúci sa motív? 🙂 ). Vďaka tomu majú možnosť dorasť do toho bodu, kedy by do tímu aj tak mali patriť. Zároveň máš možnosť priamo s tými ľuďmi pracovať a viesť ich v duchovnom živote.

Disclaimer: ak je to tím vedenia mládeže alebo dorastu, možno nie je najmúdrejšie pozývať nového človeka, ktorý ani nie je obrátený. Možno takého človeka najprv skús pozvať do iného tímu, ktorý má menšiu zodpovednosť. Do takého tímu môžeš pozvať napríklad mládežníka (alebo dorastenca), ktorý už je obrátený a môže pomáhať viesť „zvnutra“.