Nahí vedúci #3 – Úprimnosť

Byť úprimný je ťažké. Či už v cirkvi alebo aj mimo cirkvi sa nikomu nechce povedať pravdu, keď je to nepríjemne. V cirkvi konkrétne zápasíme s otázkou: ako hovoriť pravdu v láske? Dawson na to napísal vynikajúci článok, ktorý odporúčam ďalej čítať. 

Ale je tu ďalšia rovina v našom osobnom živote a vedení, kde je dôležité byť úprimný. Je to pokračovanie témy o zraniteľnosti. Potrebujeme byť zraniteľní a na to je potrebne byť úprimný.

Otvorená kuchyňa

U nás doma kuchyňa nemá dvere, len otvorený oblúk. Je celkom praktické a pekné. Ale zároveň má to nevýhodu: máme otvorenú kuchyňu.

Keď máme návštevu, naša kuchyňa je vo vojnovom stave. Špinavé panvice, korenie na stole, plný dres riadov… Vtedy sa snažíme návštevu „zadržať“ v obývačke, kde je čisto a pekne a upratané. My vieme, že v každej kuchyne tak vyzerá, ale nikto to nechce ukázať, však?

Niekedy však v živote robíme to isté. Ľudom ukazujeme len tie „upratané izby“ nášho života, ale do kuchyne ich nepúšťame. Nechceme, aby videli špinu a neporiadok.

Aj keď je to niekedy nepríjemné myslím si, že potrebujeme mať otvorenú kuchyňu v našej službe. Potrebujeme byť otvorení. Potrebujeme ukázať skutočný život, a nielen nejakú upratanú verziu. 

To neznamená, že musíme všetko v živote otvoriť. Samozrejme, máme nejakú súkromnosť a nie všetko máme všetkým hovoriť. Je to ako výklad Príslovia 24:4-5. Je to raz tak, raz inak a potrebujeme múdrosť vedieť kedy máme čo robiť.

Ale spravidla sme príliš uzavretí a potrebujeme sa viac otvoriť. Potrebujeme hovoriť o veciach otvorene a úprimne. Preto je metafora „otvorenej kuchyne“ podľa mňa veľmi dobrým ukazovateľom tejto reality.

Potrebujeme hovoriť úprimne o vzťahoch. O tých dobrých ale aj o ťažkých veciach. Potrebujeme hovoriť úprimne o financiách. O tom, ako si ich my v živote zariaďujeme. Potrebujeme hovoriť o hriechu – o tom, čo sme prekonali a o tom, kde ešte zápasíme. Potrebujeme úprimne hovoriť o veciach, ktoré sa nám páčia a tie, s ktorými sme nespokojní. 

Nahá úprimnosť

Púšťať ľudí „do kuchyne“ je pre mňa základ pre budovanie vzťahov. Chcem s ľuďmi byť úprimný, aby som budoval pevný vzťah. Nechcem sa pretvarovať, že je v mojom živote všetko v poriadku. Nechcem neustále prezentovať uprataný obraz svojho života. Chcem aby ľudia videli môj život taký, aký skutočný je: so všetkou krásou a zároveň s tou špinou, ktorý robí z môjho života niečo komplexne. Život, v ktorom máme len dobré a krásne veci je akoby dvojrozmerný – ale my chceme žiť 100%ní život, život v 3D.

Preto si myslím, že ako vedúci potrebujeme vypestovať zvyk úprimnosti. Púšťať ľudí do kuchyne našich životov, úprimne otvoriť ťažké otázky života. Nebudujme mládež, kde všetci nosia svoju „kresťanskú masku“. Budujme radšej úprimnú mládež, kde dovolíme Bohu nás premieňať na svoj obraz.