Ako budovať „širokú & hlbokú“ mládež? [Tibor Máhrik]

Omyl hĺbky

Je smutné, keď prídem na skupinku mládeže, ktorá už roky nerastie, skôr sa počtom zmenšuje a ako dôvod vedúci povie: „My sa snažíme ísť do hĺbky.“ Myslia tým „duchovnú hĺbku“. Majú „svoje témy“, ktorým okrem nich veľmi nikto nerozumie. Žijú uzavretým spôsobom, nedokážu kriticky myslieť, všetko je v ich svete jasné, na všetko majú konečné odpovede. Používajú jazyk vzdialený od jazyka ich rovesníkov v škole. Charakter ich stretnutia nie je príťažlivý pre „cudzích“ a často ani prostredie. Fundamentalistické dusno.

Omyl šírky

Rovnako je smutné, keď skupina mládeže má pestré aktivity, na ktoré prichádzajú aj ich necirkevní priatelia, ale keď sa stretnú „na mládeži“, nemá sa kto pomodliť. Svedectvo medzi sebou už dávno nepočuli. Sú spolu radi a atmosféra je veľmi fajn, len Kristus sa dáko vytratil z ich komunity. Ostal len Jeho tieň. Nie Jeho mocná a premieňajúca prítomnosť. Dokážu zájsť na pizzu, hambáč i do kina, ale nedokážu spolu pôstiť, dať svoju energiu a čas rozjímaniu nad Písmom a odísť do samoty chváliť Pána Ježiša Krista.

Pokiaľ tá prvá skupina je na najlepšej ceste sa stať sektou, tej druhej skupine hrozí, že sa stane dobrým sociálnym klubom. Ani v jednom prípade nemožno hovoriť o zdravej mládeži, o zdravej cirkvi.

Vyváženosť parametrov

Je to ako s kockou. Musí mať tri rovnaké úsečky a tie musia byť vzájomne kolmé. Hovoríme o akejsi vyváženosti parametrov kocky. To isté platí aj pre prácu s mládežou, ak má byť zdravá, plodná a perspektívna. Jedno bez druhého a tretieho nejde.

#1 Zdravie mládežníckej práce

Zdravie súvisí so životom. Tam, kde život vyviera, tam je zdravie. Hovoríme o živote z Boha. To nejde inak, ako na kolenách. Pri Jeho slove. Pri uctievaní. Pri spoločných pôstoch. Pri zdravom biblickom vyučovaní. Každý dobrý leader začína pri Božom slove. Vie totiž, že „slovom Božím povstali veky…“ (Žd 11,3) a viera je „z počutia a počutie je skrze Slovo Božie“ (Rim 10,17). Tam, kde nie je viera, ostáva len aktivita. Takých klubov je v každom meste naozaj dosť. A bývajú oveľa lepšie, ako tie naše „kresťanské“ kluby. Mládež však má dôvod a príčinu svojej existencie v Bohu. Vo viere v Neho. Teda rozvíjaj:

• vyučovanie Biblie o témach, ktoré mladých zaujímajú
• modlitby za konkrétne veci v životoch mladých, ich rodín, spoločnosti
• chvály a uctievanie ako „povinnú jazdu“ na stretnutí veriacej mládeže.

Treba to robiť tvorivo, zaujímavo a so srdcom plným vášne. Leader bez vášne by nemal iných viesť. 

Zo života: Raz som prišiel na zbor, kde mládež nevedela vydržať 15 minút študovať Písmo. Po ročnej systematickej práci im bolo málo 45 minút. A keď sme pozvali medzi seba hosťa, ktorý mal slovo 15 min, komentovali to potom, že to „riadne odflákol a nič nepovedal“. Bola to skvelá mládež a Boh nás veľmi požehnal! Vyrástli tam starší zboru, misionári, skvelí ľudia a neskorší zakladatelia nového zboru.

#2 Plodnosť mládežníckej práce

Plodnosť súvisí s ovocím. V istom zmysle ide o duchovný rast a ovocie Ducha (Gal 5), ktoré súvisí s formovaním charakteru mládežníka, ale na druhej strane ide aj o viditeľný „efekt“ v podobe služby a práce v zbore. Jedno bez druhého nejde. Tak ako platí, že Boh „povedal“ a „stalo sa“, teda slovo a čin patria spolu, tak aj v živote mládežníka poznanie Písma a život z Boha (1 ZDRAVIE) sa prejaví v jeho činoch, zodpovednosti a záväzkoch, ktoré dokáže prijať a učí sa ich dodržať. Teda:

• zoberme službu v zbore
• zapojme sa do komunity mesta/dediny
• nájdime priestor pre sociálne činy (pomoc starým, mladým mamičkám…).

Zo života: V jednej mládeži sme celý rok pomáhali starým ľuďom a dievčatá mladým mamičkám. Ľudia boli nesmierne potešení (to nie je málo!) a my sme rástli na Kristovu podobu. Dobrý leader vie múdro meniť aktivity a ciele a nastavuje rytmus činnosti.

#3 Perspektíva mládežníckej práce

Perspektíva súvisí s budúcnosťou a nádejou. To znamená mládežník sa pripravuje na manželstvo, svoju kariéru a zodpovednosť v cirkvi i spoločnosti. Tieto témy musia rezonovať v rozhovoroch, v štúdiu Písma. Taký leader, ktorý dokáže odkrývať horizonty budúcnosti, buduje zdravú a plodnú mládež. Je potrebné premýšľať situáciu vo vlastnom zbore, spoločenský vývoj a nebáť sa aj náročných intelektuálnych tém, ktoré prináša doba. Je to náročné na kritické myslenie a všeobecný rozhľad, ktorý leader musí mať. Vtedy sa vízia mládeže nevyčerpá a mládežníci budú vidieť „pokračovanie“ pre svoj život, keď raz v mládeži skončia. Teda:

• diskutujme o dobrej knihe
• pozvime zaujímavých hostí
• poďme spolu do divadla, na film…

Zo života: Poznal som mládež, ktorá bola pomerne početná – cca 30 ľudí. V priebehu 5-7 rokov mládež v tom zbore prakticky prestala existovať. Išlo o pomerne veľké mesto, teda demografické dôvody môžeme vypustiť. Aké boli príčiny? Boli uzavretí, chýbala im praktická stránka života a vôbec neotvárali témy perspektívy – teda plány do budúcnosti. Nebola teda ani výchova nových leadrov a zmocňovanie ku konkrétnej službe. Úplne absentovalo učeníctvo, kde niekto niekoho vedie a tomu sa aj vykazuje. Bola to len hrča pekných kresťanov, ktorým bolo dobre, lebo ich bolo veľa. Ak sa tam aj niekto nový objavil, rýchlo pochopil, že tam nepatrí…

Nebezpečné mýty

• „Ak zavedieme princíp učeníctva, nastane multiplikácia a mládež porastie.“ Nemusí to tak dopadnúť. Rast cirkvi nie je výsledkom sociálneho inžinierstva leadrov, ale je darom Božím. Učeníctvo je však dobrá vec. Nerobme ju však násilne.
• „Ak dostatočne „premodlíme misiu“, tak naša mládež (zbor) porastie.“ Iste, modliť sa treba, ale duchovný prielom v regione je na rozhodnutí Boha.
• „Ak nerastieme, nevadí, hlavne, že sme verní Bohu.“ Iste, treba byť verný a aj tak zotrvať, ale to nás nesmie obrať o bolesť v srdci z toho, že nerastieme početne, že ako cirkev nie sme kvasom v spoločnosti, že náš svietnik čmudí ale nesvieti.
• „Ak sa objavia čudné názory v mládeži, práca je ohrozená.“ Naopak – treba vítať netradičnosť, odvahu k risku, nové prístupy… veď Písmo hovorí: „Všetko skúste a dobré podržte.“ (1 Tes 5,21)

Blahoslavený je ten zbor, ktorý dokáže uniesť svojich mladých v ich slabosti, kritičnosti, túžbe po zmene a novátorstve. A blahoslavenejší je ten leader, ktorý to ustojí, keď taký zbor za sebou nemá.