Nahí vedúci #2 – Zraniteľnosť

Minulý mesiac som uviedol túto tému s tým, čo znamená byť nahým vedúcim a prečo je to podľa mňa kľúčové pre našu službu. Príklad Ježiša Krista nás „núti“ slúžiť inak, než náš svet nás učí.

Takéto vedenie je zároveň najťažšie. Každý dokáže byť „diktátor“. Je ľahšie rozkazovať, robiť všetko sám, pretvarovať sa a hľadať „ľahšiu cestu“. Ale my sme povolaní ísť „úzkou cestou“, ktorá možno ani nebude vyšliapaná.

Odkedy som napísal prvý článok som niekoľko krát mal na výber ako budem viesť ľudí okolo mňa. Mal som niekoľko možností byť „zakrytý“ alebo ukázať čo vo mne je. Rozhodol som sa, že nebudem pokrytec, keďže túto sériu píšem, a bol som otvorený a zraniteľný. A niektorí ľudia okolo mňa to zneužili. Je to ťažké. Je to nepríjemne. Ale keby som sa mohol vrátiť späť v čase, znovu by som si vybral túto cestu.

Prečo byť zraniteľný?

Jeden slovník definuje „zraniteľný“ ako schopný byť fyzicky alebo emocionálne zranený. Viem, že to neznie ako úžasná definícia, ale nie je to vôbec samozrejmosť. Nie každý je schopný byť tak otvorený, že ho vedia zraniť. Väčšina ľudí si svoje slabosti schová, aby nikto ich nemohol zneužívať proti ním. Je to zvlášť problém v kresťanskom svete. Jedna z veci, ktoré mi najviac vadia na kresťanoch je, keď na akomkoľvek stretnutí sa rozprávam s 10 alebo 20 ľuďmi a všetci sa majú dobre. Vážne? Je to štatisticky až nemožne! Som ja jediný, ktorý sa nemá 365 dní v roku dobre?

Ak sa máme zle ale v rozhovoroch všetci hovoria, že sa majú dobre, vytvára to v nás pocit, že sme „čudný“. Izoluje nás. „Asi je vo mne problém, keď všetci sa majú dobre a ja jediný sa trápim.“ 

Je o veľa ťažšie povedať pravdu. A jasne, že nemôžeme vždy každému hovoriť „mám sa zle“ a vylievať svoje srdce. Treba rozpoznať časy a situácie, lebo je „čas plakať a čas smiať sa“ (Kaz 3:4). Ale my si malo kedy dovolíme ten „čas plakať“. 

Zraniteľnosť nás spája. Byť zraniteľný vytvára spojenie. Ako písal C.S. Lewis: „priateľstvo sa rodí vo chvíli keď jeden človek povie druhému: „Čo! Ty tiež? Myslel som, že som jediný, ktorý…“

Rizika zraniteľnosti

Chcem ale byť veľmi úprimný – bude to náročne. Niekedy narazíte na človeka, ktorý povie „ty tiež?“ a vytvorí to medzi vami puto, ktoré nebude tak ľahko roztrhnúť. Ale niekedy narazíte aj na človeka, ktorý to bude používať proti vám. Možno vy budete hovoriť o svojich zápasoch a problémoch a človek, ktorému sa s tým zveríte vás zradí alebo bude ohovárať. Možno nakoniec vy budete za „debilov“. 

Je to reálna možnosť a nechcem vám dať „ružové okuliare“. Nechcem vás oklamať a hovoriť, že všetko bude super, lebo potom budete sklamaní a bude to moja chyba. Nemôžem inak než byť aj ja s vami zraniteľný.

Zraniteľnosť bolí. Ak nechceš trpieť, určite byť nahým vedúcim nie je pre teba. Kvôli tomu, že som sa rozhodol byť zraniteľný, blízki ľudia ma zradili. Používali moju zraniteľnosť, aby poukázali na moju slabosť. Vzdialili sa odo mňa. Ale práve to mi dalo možnosť sa naučiť, že keď som slabý, vtedy som silný (2. Kor 12:10). 

Naozaj mám byť zraniteľný?

Keď toto berieš do úvahy, byť zraniteľným je výzva. Lebo nebude ľahké, ale bude to najlepšie. Ak chceš mať naozajstné, hlboké, silné vzťahy potom je zraniteľnosť povinnosť. Lebo len keď púšťaš ľudí do hĺbky svojho srdca môžu byť kamarátmi s tebou a nie s nejakou pretvárkou alebo obrazom, ktorý si o tebe vytvorili. Len takto môžeš viesť ľudí ku Kristovi, ktorý bol plne zraniteľný a plne zranený pre našu záchranu.