Šabat #3 Pánom nad Šabatom

V prvom článku tejto série sme sa pozerali na Šabat z pohľadu Genezis, aby sme videli dobro a radosť vo stvorení a to, ako Boh chce, aby sme si stvorené veci užili ako Jeho dar. Druhý článok sa zaoberal Šabatom z pohľadu Exodus – čo je práca, čo je oddych a kto je Pánom nad mojim životom.

Ako to dnes nejak praktickejšie aplikovať? Aj Genezis aj Exodus hovoria o skutočnostiach, ktoré nám sú dnes veľmi vzdialené. Ako môžeme pristupovať v dnešnej dobe?

Myslím, že veľmi dobrú odpoveď na túto otázku nájdeme v Ježišovom živote a konkrétne v jednej diskusii Ježiša s farizejmi a zákonníkmi (Mk 2:23-28).

„Pozri, čo robia!“

Diskusia je o tom, čo učeníci robia počas Šabatu. Chlapi sú hladní a tak nebudú čakať, nie? Tak si dajú po ceste taký ľahší „snack“. No farizeji nie sú s tým môcť v pohode a tak vyčítajú Ježišovi, nech si dá svoju „skupinku“ do poriadku, že takéto veci sa predsa nerobia. Ježiš im na to odpovie známou vetou „Šabat bol stvorený pre človeka a nie človek pre Šabat“ (Mk 2:27, môj preklad) a my sme sa s tým výrokom ťažko vysporiadali v Cirkvi.

Legalizmus? Nie, radšej knihu!

Evanjelikálni kresťania sú niekedy až traumatizovaní slovom „legalizmom“. Možno je to tým, že sme ako protestanti vznikli oddelením od Rímsko-Katolickej Cirkvi, ktorá v stredoveku bola veľmi poznačená legalizmom a čokoľvek nám „smrdí“ na slepé dodržiavanie tradícií a pravidiel automaticky označujeme za „legalizmu“ a od toho sa separujeme.

Tento Ježišov výrok o Šabate je jeden z nich. Často, keď niekto na to kázal (či už v Španielsku alebo na Slovensku) pointa bola, že my už nemáme dodržiavať Šabat, lebo „človek nebol stvorený pre Šabat“ a Ježiš nás vyslobodil od takýchto „prázdnych tradícií“. 

Problém s touto interpretáciou je, že tento výrok má 3 časti a takýto postoj ignoruje 1. časť, príliš zdôrazňuje 2. časť a nerozumie 3. časti.

Šabat v 3 častiach

Prvá časť je „Šabat bol stvorený pre človeka“. Pri tomto sa moji kolegovia málokedy zastavia. Ale Ježiš sa vráti na príbeh stvorenia a pripomína, že Šabat je dar, ktorý dal Boh človeku pre radosť a potešenie. Je to dar, ktorý chce, aby sme si užili, nie ignorovali! 

V druhej časti hovorí „Človek nebol stvorený pre Šabat“. Samozrejme, že tu Ježiš kritizuje legalizmus a slepé dodržiavanie pravidiel. Je to uctievanie stvorených vecí miesto Stvoriteľa, ktorý od počiatku ľudského stvorenia kazí naše spoločenstvo s Bohom (Rim 1:23, Gen 3:6). Ježiš kritizuje túto slepú tradíciu, ale to nerobí zo Šabatu niečo zle alebo niečo, čomu by sme sa mali vyhnúť. Ježiš len napravuje problém, aby sme sa vrátili na dobrú cestu pre nás samotných.

Poslednú časť sme asi často nepochopili. Niekedy som o tom počul, že „človek je Pánom nad Šabatom“, teda my rozhodujeme o tom, či máme alebo nemáme Šabat dodržiavať (a aplikácia bola, že lepšie to nedodržiavať, nech nie sme legalisti ako farizeji). Ale to nie je to, čo Ježiš hovoril. Ježiš hovorí „Syn človeka je Pánom nad Šabatom“. Nie človek, ale Syn človeka – Ježiš Kristus je Pánom nad Šabatom. Takže on rozhoduje o tom, čo a ako máme sa postaviť voči Šabatu.

Ježiš a Šabat

Hoci tento je asi jediný príbeh, kde Ježiš sa vyslovene k Šabatu vyjadril (aspoň som nevedel nájsť iné, ale privítam poznámky), evanjelia nám odokrývajú Ježišov pohľad na Šabat cez to, čo počas Šabatu robil. Skúste niekedy pozrieť texty ako Mk 1:21-28, Mk 3:1-6, Mk 6:1-6, Lk 13:10-17, Lk 14:1-6, Jn 5:1-9, Jn 9:1-14. 

Viete čo majú tieto texty spoločne? Ježiš v nich uzdravuje. Či už je to fyzické (čo je väčšinou), duchovné (posadnutie nečistým duchom) alebo duševné (riešenie postavenie v spoločnosti), Ježiš využíva Šabat na to, aby ľuďom vrátil dôstojnosť a ich uzdravil z ich trápení. 

Ježiš je Pánom nad Šabatom. A Šabat chce využiť preto, aby uzdravil človeka. Šabat bol stvorený pre človeka – pre uzdravenie človeka. Keď zastavíme našu aktivitu, našu prácu, a dovolíme Ježišovi, aby v nás konal cez Šabat a oddych On príde ako Pánom a nás lieči – z našej fyzickej únavy, z nášho duševného stresu, z nášho duchovného vyčerpania a vyhorenia. 

Šabat bol stvorený pre človeka – pre teba a pre mňa. Pre naše uzdravenie. Ježiš nám cez to pripomína, že nás miluje a súcití s našou bolesťou – a preto ide niečo spraviť.

My nie sme Pánom nad Šabatom – tým je Ježiš Kristus, Syn človeka. Dovoľme mu, aby nás v Šabate uzdravil, aby svojou mocou nás každý týždeň obnovoval ako milujúci lekár.