V predošlom článku som písala o jednote nášho spoločenstva, ktorú môžeme dosiahnuť jedine v Kristovi. O tom, že jednota neznamená uniformitu a my všetci spolu sme telo Kristovo. Viac si o tom môžeš prečítať TU.

Ponúkam ti osem jednoduchých, no zároveň ťažkých, nápadov ako budovať jednotu v tvojom spoločenstve:

1. Prilož ruku k dielu.

Jednota nie je niečo, čo sa zrazu stane. O jednotu sa musíme usilovať, musíme o ňu zámerne bojovať. Každý jeden z nás. V liste Efezským 4:1-6 sa píše: „Žite tak, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní, vo všetkej pokore, nežnosti a trpezlivosti, znášajte sa vospolok v láske a usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden duch, ako ste aj boli povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden Pán, jedna viera, jeden krst; jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých.“

Tvoje spoločenstvo sa ťa týka. To, aké máte vzťahy, či sa za seba modlíte a rozprávate sa so záujmom závisí od všetkých, nie len od vedúcich zboru, mládeže.

2. Dedukuj, že zámery toho druhého boli tie najlepšie.

Satan jednoduchými zbraňami otáča slová, ktoré počujeme, pohľady, ktoré dostávame alebo nedostávame. Zasadí myšlienku do tvojej mysle, že ten druhý sa na teba hnevá, nemá ťa rád, posudzuje tvoje konanie. Predstav si ale, keby si o každom zmýšľal v tom najlepšom svetle. Keby zámery tvojich bratov a sestier boli v tvojej hlave vždy tie najlepšie. A teda, ak sa na teba niekto nepríjemne pozrie (z tvojho uhla pohľadu) choď jednoducho za ním a opýtaj sa, čo to znamená a ako ten pohľad myslel. Nie preto, že chceš vytvoriť konflikt, ale preto, že veríš zámerom druhých, že všetko, čo robia slúži na budovanie. Ak sa ocitneš v opačnej situácii, tak napomeň svojho brata/sestru a povzbuď ich, aby zmenili svoj postoj. „Znášajte sa vospolok a odpúšťajte si, ak by niekto mal sťažnosť proti niekomu; ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy. A najmä priodejte sa láskou, ktorá je spojivom dokonalosti. A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach, veď k nemu ste aj vy boli povolaní ako jedno telo; a buďte (za to) vďační.“ Kolosenským 3:13-15

3. Nebuď sebec.

Niekedy sa stáva, že chodíme do spoločenstva iba s očakávaniami. Čo by som chcela zažiť, ako by som sa chcela cítiť, čo by som chcela počuť. Skús si na chvíľu predstaviť, že sa celý svet, že sa celé spoločenstvo netočí len okolo teba. Predstav si, že centrom tvojho zboru je Kristus. Nie je to lepšia predstava? Nečakaj, že všetko po čom túžiš bude naplnené tvojim spoločenstvom, ktoré tvoria hriešni ľudia. Obráť svoj zrak zo seba na Krista a ostatných.

4. Nechaj druhých žiť.

Keď už píšem o obrátení pohľadu na svojich blížnych, ruka v ruke s týmto zameraním ide aj posudzovanie. Tvoj pohľad nemá byť plný odsúdenia ale lásky. Nehodnoť kto sa ako správa a čo hovorí. Nie všetci musíme mať rovnaké názory. Nechaj druhých žiť.

5. Oslov hriech tvárou v tvár.

To, že rešpektuješ pohľad iných ale neznamená schvaľovať hriech. „Keby tvoj brat zhrešil (proti tebe), choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata;“ (Matúš 18:15).Osloviť hriech je potrebné tvárou v tvár, tak ako to hovorí Ježiš. Nie poza chrbát, nie cez Messenger alebo SMS. Tvárou v tvár a s láskou. Je to náročné, ale prináša to mnoho ovocia.

6. Ži v láske.

„A napokon: všetci buďte jednej mysle, súcitní, milovníci bratstva, milosrdní, pokorní. Neodplácajte sa zlým za zlé, ani zlorečením za zlorečenie, ale naopak: žehnajte, lebo na to ste povolaní, aby ste zdedili požehnanie.“ 1.Petra 3:8-9

Pán Ježiš nám ukazuje dokonalý príklad života v láske. Učeníci, farizeji, ľudia z davu. Každý ho sklamal do určitej miery. On nečakal dokiaľ bude spokojný so spoločenstvom, a potom začal milovať ľudí okolo. Ukázal nám, že láska k Otcovi a k blížnym je základ na ktorom sa buduje spoločenstvo. 

7. Kritika by mala začínať od teba.

Je ľahké byť nespokojný so zborom, do ktorého chodím. Večne frflať a hundrať na okolie. Ideálne spoločenstvo ale neexistuje. Ak sa pozrieš do zrkadla, rýchlo zistíš prečo je to tak. Všetci sme nedokonalí a hriešni. Kritika musí začať od teba.

8. Buduj jednotu mimo spoločenstva.

Tým myslím, mimo tých dvoch hodín týždenne čo sa stretnete v nedeľu v kostole alebo v piatok na mládeži. Stretávaš sa s ľuďmi zo zboru aj mimo zboru? Máš ich rád ako svojich priateľov alebo ich len „strpíš“ počas stretnutia?

Ak chceme budovať jednotu v spoločenstve je treba si vyhrnúť rukávy a pustiť sa do toho z kraja. Od seba. Prejdi si ešte raz všetkých osem nápadov. Vyves si ich na chladničku alebo k posteli a skús sa aspoň v jednom z týchto bodov v najbližšom týždni zdokonaliť. Toto nie je žiadna teória, ktorú sa musíš iba naučiť naspamäť. Sú to praktické nápady, ktoré potrebuješ začať žiť, aby si videl zmenu v svojom spoločenstve. A to všetko v nadprirodzenom konaní Krista, ktorý je v našom strede.

úlia momentalne žije a slúži v Košiciach. Takmer 5 rokov viedla mládežnícky tím v Obišovciach. Teraz je manželkou a mamkou na plný úväzok a okrem toho vedie skupinku piatich mladých dievčat, pretože verí, že Ježiš nás volá činiť učeníkov. Vyštudovala mediálnu komunikáciu ale pracuje ako svadobná dekoratérka a cukrárka.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

2 replies on “Jednota II.”

  • 22. decembra 2018 at 11:02

    Ďakujem za dobrý článok, mám len poznámku k bodu č. 4, konkrétne “ Nehodnoť kto sa ako správa a čo hovorí.“ Neviem, kde v Biblii máme takýto pokyn. Biblia nás, naopak, vyzýva k skúmaniu jednak učenia ľudí, jednak ich životov (ovocia, ktoré prinášajú). Okrem toho i skúsenosť, i zdravý rozum potvrdzuje, že spätná väzba je pre napredovanie nevyhnutná.

    Tým nechcem povedať, že sa máme stavať do pozície morálne nadradených, ktorí hodnotia povýšenecky a odsudzovačne. No žiť s druhými v láske niekedy znamená práve to, že budeme hodnotiť, čo robia a čo hovoria a že to s nimi budeme láskavo riešiť, majúc za cieľ ich dobro a Kristovu slávu (a nie našu vlastnú hrdosť alebo sebarealizáciu). A taktiež je dôležité rozlišovať, v čom tolerovať odlišnosť, a v čom nie.

    Napr. nemám problém, keď niekto preferuje bohoslužby v pondelok večer v kultúrnom dome, a niekto iný v nedeľu ráno v kostole. Ale keď niekto povie, že Kristus nie je jediná cesta k Otcovi, tak to je niečo, čo potrebujem veľmi dôrazne hodnotiť.

    Žiaľ, žijeme v kultúre, kde skoro každý nesúhlas a iný názor je považovaný za osobný útok a netoleranciu. Nie je to pravda. Pravdou však je, že nie každý názor a spôsob robenia vecí je v každom kontexte rovnako správny/hodnotný/efektívny. Práve preto sa potrebujeme navzájom „hodnotiť“, argumentovať a kriticky myslieť (čo je dnes veľmi nemoderné, lebo sme často leniví premýšľať, skúmať, hľadať pravdu a meniť svoje postoje).

    Aby som nebol zle pochopený: som úplne za život v jednote a láske a proti povýšeneckému „vlastneniu pravdy“. Ale súčasťou cesty za jednotou, o ktorú v tomto článku ide, je nevyhnutne aj prehodnocovanie – seba i druhých.

    Ďakujem.

    • Júlia Marcinčová
      Julia
      22. decembra 2018 at 20:49

      Dakujem za reakciu ?. Samozrejme tento bod nie je čiernobiely, mali by sme sa ale vyhýbať všetkým tým “žabomyším” nedorozumeniam o maličkostiach. Súhlasím, že by sme sa mali kriticky pozerať (bod č.5) ale nesúhlasím, že by sme mali hodnotiť, posudzovať. Pretože Pán Boh je jediný, ktorý vie skúmať srdce, a to musíme v pokorne prijať a nehodnotiť ale pýtať sa na pohnútky druhého ?.

Na našej webovej stránke používame cookies

Potvrďte, že akceptujete naše sledovacie súbory cookie: Google Analytics, Facebook Pixel. Môžete tiež odmietnuť sledovanie, takže môžete naďalej navštevovať našu webovú stránku bez toho, aby sa do služieb tretích strán odosielali údaje.