Neveriaci rodičia, veriaci teenager. Čo s tým?

Ako vedúci mládeží ste sa už určite stretli s opakujúcou sa situáciou, že v mládeži máte nadšeného veriaceho teenagera, ktorý však doma zápasí s nepochopením svojich neveriacich rodičov. Radi by ste poradili a pomohli, ale lámete si hlavu nad tým, čo povedať, ako vášho teenagera viesť a usmerniť. Preto sme pre vás spracovali tento článoček z knihy Poradenství dospívajícím od Josha McDowella a Boba Hostetlera. Dúfame, že vám to poslúži ako prvá pomoc, keď sa zrazu ocitnete v danej situácii a ušetrí vám aj čas, ktorý by ste museli tráviť hľadaním zdrojov. Samozrejme, na konci článku nájdete ďalšie vhodné knihy, zaoberajúce sa poradenstvom.

Nejednota medzi kresťanmi a nekresťanmi v rodine, konkrétne medzi neveriacimi rodičmi a veriacim teenagerom, môže mať širokú škálu dôsledkov. Ak chceme ako vedúci teenagerovi v danom zápase pomôcť, musíme najskôr seba a potom aj dospievajúceho oboznámiť s týmito dôsledkami. Je vysoko pravdepodobné, že rodičia daného teenagera, ktorý sa rozhodol pre život s Bohom, budú reagovať jedným z nasledujúcich spôsobov (samozrejme, môže ich byť viac, ale toto sú základné reakcie) : 

  • Ľahostajnosť – niektorí rodičia takto pasívne reagujú na hocijaké informácie od svojho teenagera a nový život v Duchu Svätom berú len ako ďalšiu prechodnú fázu adolescencie. Táto reakcia môže v dospievajúcom vyvolať pocit, že ho rodičia nemilujú alebo že nie je pre nich dosť dôležitý. 
  • Zmätenosť – niektorí rodičia môžu na rozhodnutie svojho dieťaťa nasledovať Krista reagovať zmätene, lebo nebudú rozumieť, čo je znovuzrodenie a prečo je potrebné. Ich predstava o kresťanstve môže byť založená len na plnení dobrých skutkov a chodení do kostola. 
  • Ohrozenie – niektorí rodičia sa môžu cítiť ohrozene, že stratia kontrolu nad svojím dieťaťom a namiesto nich ju získa cirkev, kazateľ, dokonca Boh. Môžu mať strach, že nové názory ich potomka znamenajú odmietnutie ich systému viery, či životného štýlu. To môže u nich vyvolať zlostnú reakciu, až dokonca sprísnenie disciplíny. 
  • Závisť – niektorí rodičia reagujú na novo nadobudnutú radosť u svojho dieťaťa závisťou, lebo aj oni by si možno priali prežívať niečo podobné. Tiež môžu žiarliť na kazateľa, cirkev, nových kresťanských kamarátov alebo vedúceho mládeže, že zrazu oni zaujali dôležité miesto v živote ich dieťaťa. 

Aký je na to Biblický pohľad?

Hoci rodičia nechápu nové životné smerovanie svojho dieťaťa, ktoré má zrazu nové priority, nové názory, nový duchovný život, fakt zostáva, že stále sú jeho rodičmi! Autor Jim Craddock ponúka múdry biblický pohľad, ktorý môže veriacim dospievajúcim v ich vzťahu s rodičmi pomôcť. V Starom i Novom Zákone sa píše: 

Cti svojho otca i matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh.

2.Mojžišova 20:12

Cti otca svojho aj matku svoju, je jediné prikázanie, ktoré má zasľúbenie, aby sa ti dobre viedlo a aby si dlho žil na zemi.

Efežanom 6: 2-3

Čo to teda v praxi znamená, ctiť si otca i matku? Je dôležité uvedomiť si, že človek nie je zodpovedný za šťastie svojich rodičov. To je len medzi nimi a Bohom, u Neho musia hľadať zmysel života. Hoci teda nie je (ako ich veriaci teenager) zodpovedný za ich šťastie, ale treba ho viesť k zodpovednosti, aby si vybudoval vlastnú oddelenú totožnosť a potom prejavoval rodičom lásku. V knihe „The Search for Significance (Hledání významu) to autor McGee zhrnul touto myšlienkou: 

Bolo by veľmi pekné, keby ma otec i matka oceňovali, ale ak to tak nie je, stále som hlboko milovaný(á), je mi úplne odpustené, robím Bohu dokonalú radosť a úplne ma prijíma. 

Je teda potrebné teenagera povzbudiť, aby sa správal k rodičom spôsobom, ktorý sa páči Bohu, lebo však On sám postavil rodičov do pozície autority (Rímskym 13:1-2). Kresťanova vernosť Bohu by mala stavať jeho priority do správnej perspektívy a tým pádom dať mladému človeku silu jednať s rodičmi v Kristovom Duchu, ktorý sa sám podriadil autorite svojho Rodiča. 

Čo môžem ako vedúci urobiť?

Veľa mladých ľudí si myslí, že ak sa budú k rodičom správať inak, budú robiť všetko „dokonalo“ (čo teda nikto nedokáže), tak časom sa aj správanie ich rodičov voči nim zmení. Avšak nemusí sa to vôbec stať a treba s tým rátať. Preto citlivý vedúci mládeže alebo kazateľ by mal mladému človeku pomôcť uvedomiť si túto skutočnosť a pri tom môžu byť nápomocné nasledujúce kroky: 

  1. Načúvanie – nielen slov, ale aj pocitov, ktoré teenager vyjadruje. Tu sa treba vyhnúť akémukoľvek moralizovaniu, kritizovaniu, prikazovaniu, zosmiešňovaniu. 
  2. Vcítenie – snaha pristupovať k dospievajúcemu a jeho bojom s pochopením, súcitom, empatiou. Nemusíme nutne súhlasiť s jeho správaním alebo životným štýlom, ale máme plakať s plačúcimi (Rímskym 12:15).
  3. Uistenie a povzbudenie – všetkým mladým padne vhod prijatie a uistenie o ich hodnote od dospelého, ktorý má vplyvné postavenie. Preto ako vedúci sa snažte využiť každú príležitosť pre komunikovanie úprimnej lásky a úcty.
  4. Nasmerovanie – Craddock odporúča 5 užitočných princípov, ktoré môžu teenagerovi pomôcť vhodne reagovať na svojich rodičov: 
    1. Sám seba považuj za víťaza, nie obeť. – pokiaľ mladý veriaci vidí sám seba ako víťaza, má hlboký pocit zmyslu života a vďačnosti, pretože si je vedomý toho, že Boh si používa aj ťažkosti na budovanie silného charakteru.
    2. Na rodičov sa pozeraj ako na vzácnych ľudí, nie ako na padúchov– väčšina rodičov chce svojim deťom dobre, ale nevedia konať inak ako len tak, čo videli zas u svojich rodičov. Mnohí z nich trpia a potrebujú pochopenie a odpustenie, nie kritiku a odsudzovanie. 
    3. Buduj si zdravý pocit nezávislosti – niektorí ľudia si zakladajú svoju identitu na názore rodičov na to, kým sú. To však môže brániť nielen v ich osobnostnom raste, ale aj v tom duchovnom. Ak sa svet točí len okolo našich rodičov, v podstate slúžime im a nie Bohu.
    4. Rob rozhodnutia, ktoré sa budú páčiť Bohu – keď si uvedomíme, že Kristus je naším ochrancom a zdrojom nášho bezpečia a významu, môžeme sa rozhodnúť konať tak, aby to bolo dobré pre nás a iných a zároveň aby to prinášalo slávu a česť Bohu.  
    5. Buď pripravený – obrňte sa pravdou, aby ste (až budete hovoriť s rodičmi) pamätali na to, že Boh vás veľmi miluje, úplne vám odpustil, má z vás veľkú radosť a úplne vás prijíma bez ohľadu na to, čo si o vás rodičia myslia. Potom bude pre vás ľahšie rozhodnúť sa milovať rodičov, odpustiť im a prijímať ich bez ohľadu na ich reakcie na vaše emócie. 
  5. Zapojenie – ako vedúci zapojte dospievajúceho do aktívneho plánovania a účasti na riešení ťažkostí vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi. 
  6. Odborná starostlivosť– riešenie problémov vo vzťahoch niekedy vyžaduje veľa času, trpezlivosti, vytrvalosti. Niekedy je potrebné zvážiť, najmä ak je to už pre teba ako vedúceho náročné, požiadať o pomoc kresťanských psychológov a ľudí, ktorí sa špeciálne venujú rodinnému poradenstvu. Netreba mať z toho pocity zlyhania a výčitky. Však sme ako cirkev jedno telo a navzájom si máme pomáhať a slúžiť J

Ďalšie zdroje

Ak by ste si chceli ešte viac a do hĺbky naštudovať danú problematiku, tú sú ďalšie knihy, ktoré vám v tom môžu pomôcť: 

  • Ross Campbell – Hledám svou cestu (Praha: Návrat domu, 2001)
  • M. Nichols – Zapomenuté umení naslouchat (Praha: Návrat domu, 2005)
  • Henry Cloud, John Townsend – Prosím Tě, mami (Praha: Návrat domu, 2003)

Článok bol so súhlasom 4D Ministries spracovaný na základe knihy Josha Mcdowella a Boba Hostetlera, Poradenství dospívajícim.

Zůstaň v kontaktu

Přihlas se k odběru našeho info listu a budeme ti posílat nejen informace o novém obsahu na našem webu, ale i zajímavé materiály, které na našem webu nenajdeš.

Tvůj email zůstane u nás, nikomu ho nebudeme dávat.

Související příspěvky

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..